Je leto. Fakt? No za túto vetu asi nedostanem Nobelovú cenu a ani „flek“ v prestížnej reklamnej agentúre. Ale ja som ešte neskončila, tak ma zatiaľ neposielajte do horúcich pekiel, aj tak neviem posúdiť, či by tam nebolo chladnejšie ako je momentálne všade tam, kde nemáte zázrak, ktorý chladí. A ak taký zázrak nemáte doma, možno využijete ochladzovaciu terapiu v miestnom supermarkete a už aj niečo prihodíte do košíka, ako poďakovanie za tú trošku chladu.
Neponáhľam sa a tak mám čas pozrieť si rôzne potraviny, teda hlavne tie, čo nekupujem. Mimochodom, to už by sa mohlo stať heslom tejto doby, že „najzdravšie sú pre vás tie potraviny, ktoré si nekúpite“. Prečo? No lebo ak nájdete odvahu a pozriete sa niektorým výrobkom na zúbok, teda etiketu, nestačíte sa čudovať. Rôzne emulgátory, zvýrazňovače chuti a iné štátom povolené e-chuťovky nájdete všade. Aby ste pochopili zloženie niektorých potravín, nutne potrebujete znalosti chémie a zišiel by sa aj základný kurz z farmácie – to v prípade, že potraviny obsahujú antibiotiká. Zhnusená odkladám tovar opäť do pultu a idem k ovociu a zelenine. Tu by to malo byť v poriadku.
Ovocie sa na mňa škerí z plastových prepraviek, všetko je úplne rovnakej veľkosti aj farby. Pozriem krajinu pôvodu, konkrétne úhľadné nakopírované jablká a tie sú zo Španielska. Začnem skúmať ďalej. Jahody sa narodili v Grécku, broskyne hovoria taliansky, najbližšie domov to však majú marhule. Tie sú maďarky.
Very fine, všetko by bolo v poriadku, keby som si s nimi chcela pokecať. Aj to by som musela byť multi bilinguálna. Neprestávam však uvažovať nad tým, načo k nám putujú všetky tieto plody tak dlhú cestu a v akom stave sa asi musia trhať a v čom sa asi musia máčať a čím sa asi musia striekať, aby sa potom v supermarkete mohli tváriť ako vitamínová bomba, ktorá čaká iba na to, aby vám zlepšila zdravie.
No a v tej chvíli vám možno napadne, že ste niekde čítali o malom obchodíku, ktorý predáva ovocie, ktoré hovorí vaším rodným jazykom a tým pádom sa vyhnete rečovej bariére. Som zvedavá a preto sa idem pozrieť. V predajni ma víta pán v stredných rokoch, s úsmevom na tvári sa opýta ako sa mám. Teraz už dobre, pretože v tomto malom priestore to skutočne vonia, krásne a sladko po ovocí. Dostanem aj ponuku na „okoštovanie“ ako sa to povie u nás a veru aj ju využijem. Obsluhujúci mi vie o každom druhu ovocia povedať kde bolo vypestované, aké vitamíny obsahuje a dokonca aj to, ako by som ho mala skladovať, aby vydržalo čo najdlhšie. Márna snaha, nemá šancu dožiť sa zajtrajška.
Porovnávam umelé ovocie zo supermarketu s týmto voňavým zázrakom, aj keď robím úplne zbytočnú činnosť. Chápem dovoz v zime, keď častejšie konzumujeme banány, pomaranče, citróny. Ale dovážať teraz hrozno z Egypta a predávať ho v naslovenskejšom supermarkete, to naozaj nepochopím. Ale kde je dopyt, tam je aj ponuka, čiže kým si takéto ovocie budeme kupovať, tým ho budú supermarkety ponúkať a tým ho budú dovozcovia dovážať. Najzdravšie je však pre človeka, keď konzumuje lokálne potraviny, tak to skúste dodržať aspoň v lete. Každé mesto má predsa „tržnicu“, kde sa predáva takéto ovocie. Kupujme čo najzdravšie veci, potom nebudeme musieť dopĺňať vitamíny rôznymi pochybnými výživovými doplnkami. A nedajte sa oklamať, že všetkým ide len o vaše zdravie. Takých „zdravých“ ľudí máme totiž plné cintoríny.