Križovatka ráno, či poobede. Úplne jedno, aj tak stojíte v klasickej zápche. Pred vami auto, neviete kto je v ňom, ale už skôr ste si všimli, že robí čoraz väčšie problémy. Na predchádzajúcej križovatke prudko zabrzdí, smerovku vyhodí až po odbočení. Teraz má pred sebou priestor takmer ešte pre jedno auto a vy tušíte, že kým sa spamätá, vopchá sa mu tam auto z iného pruhu. A pritom je tu zelená tak krátko. Veď sa pohni! Nie, vopchali sa mu tam nie jedno, ale hneď tri autá. Na ich majiteľov ani nemôžete nadávať, vidieť takého blbca, vopchali by ste sa tam tiež. Lenže už je opäť červená a váš rad sa vôbec neposunul. Krv sa vám pomaly valí do tváre, srdce búši ako divé a stále neviete, či máte nadávať mužovi, alebo žene. Niekedy ste si mysleli, že rizikové typy sú v starých autách, ženy akéhokoľvek veku, ľudia s pokrývkami hlavy a autá s ŠPZ okresu veľkosti zápalkovej krabičky. V starých autách kvôli tomu, že nikdy ste nemohli vedieť, kedy sa to auto rozpadne, zastane, vypadne mu niečo, prípadne ho budú mať mladí fagani, ktorí pôjdu šialenou rýchlosťou, ktorí kašlú na značky, plnú čiaru – skrátka na všetko. Ženy, to netreba ani komentovať, vždy boli rizikovou kategóriou a „jasné, ženská“ bolo pravidelné konštatovanie. Ľudia s pokrývkami hlavy, teda čiapkami, klobúkmi boli jasní. No a špeciálne ŠPZ? U mňa vyhráva mesto s najväčším množstvom odsúdených na Slovensku. Ale vy máte asi svoj výber.
Doba sa však zmenila a dnes to už môže byť všetko inak. Jazdíte často po D1, konkrétne trojprúdovkou? Mrknite niekedy, kto tvrdohlavo okupuje stredný pruh. Staré autá to veru nie sú, najčastejšie sa držia pekne za kamiónmi. Ženy, to áno. Niektoré. Asi tie, čo sa boja, že by mohli skončiť v priekope. Klobúky a čiapky to tiež nie sú. A autá s vašim favoritom na ŠPZ – nie, tie idú najčastejšie v ľavom pruhu predpísanou rýchlosťou a za nimi kolóna trúbiacich a blikajúcich áut. A kto teda jazdí v strednom pruhu? Všetci, ktorí obiehajú, ale hlavne tí, ktorí si ho vybrali ako jedinú cestu. Aj keby ich mučili, ani tak neuhnú mimo svojho pruhu a vôbec im nevadí, že z oboch strán ich obiehajú rýchlejšie autá. Priznám sa, niekedy im závidím. To, ako je im jedno, čo sa okolo nich deje, od zazerania po vytláčanie z cesty. Samozrejme, netreba zabúdať na autá s českými a rakúskymi ŠPZ – tvrdohlavo stredný prúd. Často chodím cez týždeň touto cestou z Bratislavy smerom na Žilinu okolo šiestej ráno. Väčšinou stretávam tie isté autá, zrejme obchodných zástupcov a ľudí smerujúcich do práce, ale každý z nich vie, ako sa jazdí a problém so stredným pruhom nie je žiadny. Poobede? No to je už iná káva. Tiež ma vie totálne naštvať, keď slušne idete v pravom pruhu, dobehnete kamión, ale v strednom pruhu ide niekto, kto napriek tomu, že má ľavý pruh úplne voľný vás bude blokovať. Napriek tomu, že ste smerovkou naznačili, že chcete prejsť do ľavého pruhu. Baví to tých ľudí? Alebo prečo to robia?
Teraz niečo k autám s ŠPZ BL. Každý CP-čkár vie, že to s vami nemáme ľahké. Niektorí sa správate, akoby ste ten asfalt pokladali vlastnými rukami. Chápem, v Bratislave mám k vám rešpekt a uhýbam sa, púšťam, dávam prednosť. Ale vy sa tak správate aj v ostatných častiach Slovenska. Často nadávate, že zavadziame, berieme vám parkovacie miesta a najlepšie by bolo, keby sme chodili vlakom. Ale pozor, milí naši BA a BL vodiči, mnohí z nás, aj keď v Bratislave nemáme trvalý pobyt, máme tu prihlásené firmy a platíme dane štátu a mestu rovnako ako vy. Prosím preto o trošku rešpektu.
Ďalšia vec, ktorá nás vytáča asi rovnako, sú slečny v obrovských drahých autách, ktorým je všetko jedno. Najdôležitejšie pre nich je, aby ich bolo vidieť. Naozaj je, a najčastejšie s mobilom pri uchu. To naozaj nemá také drahé auto handsfree? Jasné, že má, len by to nemalo ten efekt. Aj týmto slečnám by som niečo napísala, ale načo? Nemyslím, že sú to vášnivé čitateľky blogov. Nebudem rozoberať ako k takýmto autám prišli, je to ich vec. Ale ich spôsob jazdenia je – uhni debil, ja idem. A vám neostáva nič iné, ako sa hodiť do iného pruhu, prudko zabrzdiť a nadávať koľko vám hrdlo ráči, lebo ona to má, veď viete kde… Zrejme nie len na cestách, preto má teraz také drahé auto.
Nuž a posledná vec. Onedlho sa skončia prázdniny, opäť nás bude na cestách viac. Dávajte na seba pozor, ale ešte viac dávajte pozor na druhých. Hlavne na tých, ktorí vytiahnu autá len pár krát do roka. Dávajte prosím na nich pozor, oni na to nemajú čas. Sledovať cestu, značky, semafór, preraďovať a ešte počúvať frflajúcu ženu na sedadle spolujazdca nie je sranda.
Takže, veľa šťastných kilometrov…